Žiť o medicíne znamená žiť hrozne.
Carl Linnaeus (1707-1778)
Pred 2500 rokmi sedel fúzatý profesor medicíny Hippokrates v tieni platana v prekrásnej pahorkatine na ostrove Kóu a predniesol pred žasnúcimi študentmi jeden zo svojich najpresnejších aforizmov: "Vaša strava nech je vašim liekom". Dodnes sa nám nedostalo lepšieho ponaučenia pre život. Čo je medicína medicínou snaží sa riadiť vzorom tohto otca všetkých lekárov.
Pred atestáciou sa dokonca po adeptoch medicíny požaduje, aby zložili Hippokratovu prísahu, jednu z najvznešenejších a najušľachtilejších vyhlásení, aké boli kedy sformulované. A napriek tomu v každom väčšom meste sveta na tisíce svojich povinností dbajúcich bakteriológov, farmaceutov a chemikov sedia v žiarivo bielych laboratóriách a horúčkovito vymýšľajú stále nové syntetické zázračné prostriedky na všetky mysliteľné choroby. Na človeka to urobí dojem, ako keby namiesto Hippokratovho hesla prijali za svoj vojnový pokrik: „Nech je nový preparát tvojím liekom!“ Ale napriek technickému pokroku a všetky tie milióny vložené do medicínskeho bádania, ľudia stále trpia a umierajú. Chorí a zúfalí preplňujú nemocnice a neurologické kliniky. V USA, kde je najväčší prebytok potravín a najvyššia životná úroveň, aká kedy bola dosiahnutá, sa naozaj zdravý človek nájde zriedka ako perla v sude ustríc. Hoci boli nároky na telesnú spôsobilosť veľmi nízke, nebolo počas druhej svetovej vojny 40 % mladých občanov schopných vojenskej služby. Behom posledných 10 rokov boli požiadavky na spôsobilosť na vojenskú službu trikrát znížené. Teda najbohatšia zem sveta, ale aj jedna z najmenej zdravých. Prečo?
Kam ten svet speje?
Naša prognóza je pesimistická – nádorových ochorení, vysokého krvného tlaku a srdcovo-cievnych ochorení bude neustále pribúdať. Nové lieky a nové liečebné postupy avšak proti týmto najčastejším príčinám smrti bojujú. Niektoré úspešne... "Ďaleko častejšie však úspech nedosahujeme", dodáva Furness Thompson, riaditeľ veľkého farmaceutického priemyslu.
Neexistuje žiadny neškodný liek a nežiaduce účinky, ktoré môžu niektoré, zvlášť účinné lieky vyvolať, vzbudzujú vážne starosti. Ich následky sa pritom môžu prejaviť v blízkej budúcnosti. Ďalším možným nežiaducim výsledkom užívania určitých liekov je vytvorenie závislosti. Ak začne laik užívať lieky, ktoré boli predpísané pôvodne niekomu inému, môže to viesť k naozaj katastrofálnym následkom. Pacienti prichádzajú v húfoch do ordinácii k lekárom a "dožadujú sa rýchleho uzdravenia" pomocou niektorého z tých takzvaných "zázračných prostriedkov", o ktorých sa práve dočítali v novinách. Stále častejšie sa stáva, že za nejaký čas sa prejavia vážne vedľajšie účinky, nejaké ďalšie doposiaľ neznáme ťažkosti a pacienti sa dožadujú liečby ešte naliehavejšie.
A pomoc, v ktorú dúfali, býva tak často vyvážená tragickými telesnými následkami.
Reklama až do neba vychváli nejaký nový liek, od ktorého sa očakávajú zázraky – a o pol roka neskôr je tento liek v tichosti stiahnutý z obehu ako smrtonosná zbraň. Keby pacienti, ktorí od svojho lekára tak naliehavo požadujú nejaký ten liek, ktorý sa práve objavil na trhu, vedeli, že zistenie a dôkladné preskúmanie účinku nejakého lieku vyžaduje mesiace, ba aj roky namáhavej práce, chceli by tak veľmi stať sa pokusnými králikmi? Dodnes majú lekári sklon podceňovať prirodzenú liečbu, alebo liečbu prírodnými prostriedkami. Zabúdajú, že ľudské telo disponuje dvoma fazuľovými chemikmi: ľadvinami, ich funkcia je ďaleko komplikovanejšia než najvyspelejšieho počítača. Zato je pravdepodobné, že čím ďalej, tým väčší počet lekárov podlieha grafomanskému sklonu predpisovať všetko, o čo pacient požiada. Pritom zabúdajú na historku lekára, ktorý podal pacientovi recept so slovami: "Tu to máte a utekajte si to rýchlo vyzdvihnúť, pokiaľ je to ešte liek." V roku 1855 (už vtedy boli lieky najjednoduchším prostriedkom v boji s chorobami) vydala Massachussetská lekárska spoločnosť toto oznámenie: "Považovali by sme každý spôsob rozumnej a úspešnej prevencie a boja s chorobou bez použitia lieku za úspech ľudstva a lekárskej vedy."
Jozef Dovičák